01. Uvedenie do témy
EUTANÁZIA: O ČO TU IDE?
Každé štádium nášho života má nenahraditeľnú hodnotu.
Koniec života je možno najdôležitejší.
Táto kapitola sa týka konca života a otázky eutanázie. Starostlivosť o osobu, ktorá sa nachádza na konci svojho života, je príležitosťou preukázať jej, že má hodnotu, že si zaslúži rešpekt a pozornosť. Niekedy môže opatera človeka na konci jeho života v sebe zahŕňať snahu o zmierňovanie bolesti a úzkosti prostredníctvom paliatívnej starostlivosti.
PALIATÍVNA STAROSTLIVOSŤ VERZUS EUTANÁZIA
Paliatívna starostlivosť
O chorého človeka je vždy potrebné sa starať. Paliatívna starostlivosť nie je zameraná na vyliečenie, ale na pomoc pacientovi na konci jeho života. Okrem základnej starostlivosti je jej súčasťou tlmenie bolesti a zmierňovanie obáv. Pracovníci oddelenia paliatívnej starostlivosti robia všetko preto, aby si chorý človek zachoval schopnosť komunikovať a tiež svoju autonómiu. Poskytuje psychologické poradenstvo a snaží sa ponúknuť povzbudenie a posilnenie prostredníctvom pozornosti a trpezlivého načúvania potrebám chorého človeka a jeho rodiny.
Je nevyhnutné odstrániť všetko utrpenie do maximálne možnej miery. Spôsoby starostlivosti, ktoré možno poskytnúť doma alebo v nemocnici zahŕňajú:
- Lekársku starostlivosť - tlmenie bolesti všetkými dostupnými prostriedkami.
- Psychologickú starostlivosť - pozornosť a starostlivá prítomnosť, hudba, duchovné poradenstvo a podpora.
- Fyzickú starostlivosť - kŕmenie pacienta, udržiavanie jeho tela v čistote a pohodlí, poskytovanie masáží.
- Snahu o prijatie rodiny a priateľov.
Tlmenie bolesti je súčasťou paliatívnej starostlivosti. Môže si vyžadovať použitie silných analgetík, ako napríklad morfia alebo utišujúcich prostriedkov, ktoré môžu mať aj vedľajší, nechcený účinok, že urýchlia smrť pacienta. V tomto prípade cieľom nie je spôsobiť rýchlejšiu smrť, ale stlmiť pacientovu bolesť (na rozdiel od eutanázie, ktorá pacienta zabíja podaním smrteľnej dávky liekov).
Eutanázia
Eutanázia je vždy zámerným skutkom alebo zámernou nečinnosťou, ktorej úmyslom je spôsobiť smrť pacienta. Tí, ktorí sa na nej podieľajú, zabíjajú človeka, vyhovárajúc sa na zmenšovanie jeho utrpenia. Našu úlohou je však tlmiť bolesť do okamihu príchodu prirodzenej smrti.
03. Legislatíva
Eutanázia a asistovaná samovražda na Slovensku
Eutanázia je na Slovensku trestná ako každá iná vražda (prípadne úkladná vražda). Trestným činom je aj účasť na samovražde, teda to, ak niekto iného pohne k samovražde alebo inému k samovražde pomáha, za predpokladu že dôjde aspoň k pokusu o samovraždu.
Eutanázia sa výslovne spomína aj v Zákone č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, kde sa v časti Etický kódex zdravotníckeho pracovníka uvádza: „Zdravotnícky pracovník u nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich zmierňuje bolesť, rešpektuje ľudskú dôstojnosť, priania pacienta v súlade s právnymi predpismi a zmierňuje utrpenie. Eutanázia a asistované suicidium sú neprípustné.“
Eutanázia a asistovaná samovražda v zahraničí
Viacero krajín už uzákonilo alebo sa zaoberá možnosťou uzákonenia eutanázie alebo asistovanej samovraždy. Akúsi vedúcu pozíciu zaujímajú predovšetkým Holandsko a Belgicko v ktorých je už rozšírená prax. V Belgicku je legálna dokonca eutanázia detí. V Spojených štátoch amerických je eutanázia ilegálna, asistovaná samovražda je legálna len v niektorých štátoch. Ďalšie krajiny, v ktorých je asistovaná samovražda prostredníctvom lekára legálna alebo zvažujú jej legalizáciu: Kanada, Švajčiarsko, Veľká Británia, Španielsko, Austrália, Nový Zéland, Kolumbia, Luxembursko.
04. Často kladené otázky
“Čo je to úporná liečba?“
Rozdiel medzi eutanáziou a prerušením neadekvátnej starostlivosti (úporná liečba alebo tzv. "hrdinská starostlivosť”) je veľmi dôležitý. Úporná liečba znamená predlžovanie nákladnej starostlivosti, ktorá sa stáva zbytočnou vzhľadom na stav pacienta. Je však vždy potrebné pokračovať v poskytovaní základnej starostlivosti.
Lekár by sa mal vyhnúť snahám o nerozumné poskytovanie starostlivosti za každú cenu - teda liečby, ktorá sa už ukázala ako neefektívna alebo má za cieľ iba umelé predlžovanie pacientovho života. Na druhej strane lekár nesmie prerušiť starostlivosť, ktorá zabezpečuje základné pacientove potreby (napríklad osobnú hygienu, výživu, hydratáciu, tíšenie bolesti a komunikáciu).
“Stačí zakázať eutanáziu zákonom?“
Nie, nestačí, pretože lekársky asistovaná samovražda (keď lekár poskytne pacientovi prostriedky na ukončenie vlastného života) v podstate robí to isté, čo eutanázia. Je ako Trójsky kôň - pašuje vraždenie starých a chorých ľudí do väčšinovej spoločnosti. Na niektorých miestach, kde je lekársky asistovaná samovražda legálna, sa starí ľudia obávajú, že ich týmto spôsobom môžu dať zabiť.
“Je rozdiel medzi aktívnou a pasívnou eutanáziou?“
Niet dôvodu rozlišovať medzi aktívnou a pasívnou eutanáziou; tiež to skresľuje celú debatu. Niet rozdielu medzi tým, že eutanáziu spravíme aktívne alebo pasívne, pretože úmysel zostáva v jednom aj v druhom prípade ten istý: zabiť pacienta.
05. Etické reflexie
Čo z toho, keď človek žije pripútaný k prístroju?
Byť pripútaný ku prístroju môže pacientovi pomôcť prekonať následky nebezpečného úrazu.
Tiež to môže zachrániť pacientov život, pretože prístroj dokáže nahradiť jednu zo životných funkcií, ktorá mu zlyhala.
Keď už to viac nie je potrebné alebo keď už niet dôvodu na to, aby sa predlžoval život človeka, ktorý tak či tak musí zomrieť, môžeme sa pýtať, či výhody vyplývajúce z pripútania ku prístroju sú adekvátne vzhľadom na ďalšie negatívne dôsledky, ktoré to spôsobuje.
Čo z toho, keď človek žije, ale je v bezvedomí?
Čo vieme o stupňoch bezvedomia? Niekedy sa stáva, že ľudia, ktorí sa prebudia z kómy, rozprávajú o tom, ako počuli a rozumeli všetkému, čo sa okolo nich hovorilo, i keď navonok nedokázali so svetom komunikovať. Čo vieme o vnútornom živote človeka, ktorý je síce v bezvedomí, ale jeho ostatné životné funkcie sú v poriadku? Čo vieme o posledných okamihoch života? Kto sme, aby sme tieto okamihy pokladali za zbytočné? Kto má právo ukradnúť ich zo života pacienta? A čo ak by práve tieto okamihy mohli byť najdôležitejšími momentami celého života (napríklad, ak by sa stali príležitosťou na zmierenie pre rodinu, ktorá sa rozpadla)?
Čo ak je utrpenie neznesiteľné?
Správne riadená paliatívna starostlivosť dokáže zmierniť veľké množstvo utrpenia. Vyžaduje si to vzdelanie v oblasti tíšenia bolesti a utrpenia, ktoré môžu doprevádzať posledné obdobie života človeka. Čo teda treba odporúčať, nie je eutanázia, ale vzdelávanie lekárov, aby dokázali bojovať s utrpením a tiež výcvik zdravotníckeho personálu, aby sa dokázal lepšie starať o chorého človeka.
A čo duševné utrpenie?
Duševné utrpenia neraz doprevádza fyzickú bolesť a môže viesť chorého človeka k tomu, aby si žiadal eutanáziu alebo sa zaoberal myšlienkami na samovraždu. Toto utrpenie možno zmierniť empatickým poradenstvom a vhodnou medikamentovou liečbou.
Dôstojné zomieranie
Dôstojnosť je bezpodmienečný status ľudského bytia. Každý má dôstojnosť, pretože je jedinečný a nemôže byť nahradený čímkoľvek ani kýmkoľvek. Každá ľudská osoba má dôstojnosť, nech už je jej stav akýkoľvek, či je mladá alebo stará, chorá alebo zdravá, hendikepovaná alebo vyšportovaná, pri vedomí alebo v bezvedomí. Dôstojnosť osoby nemožno spochybňovať, pretože je samotnou podstatou ľudského bytia. Zomierať s dôstojnosťou teda znamená byť rešpektovaný, a nie byť vystavený eutanázii.
Popieranie smrti
Podľa prieskumu, ktorý urobil francúzsky časopis BVA/Psychologie, 82 % respondentov by si prialo zomrieť bez toho, aby si to vôbec uvedomili. Toto zodpovedá rozšírenému pocitu, že namiesto "zažitia" vlastnej smrti a konfrontovania sa s ňou, radšej sa ňou nechávame prekvapiť. Je to symptóm hlbokého strachu zo smrti, ktorá je chápaná skôr ako nespravodlivosť, než ako prirodzený proces. Prijatie smrti spoločnosťou by častejšie umožnilo pacientom zomierať doma, obklopeným láskou svojich priateľov a blízkych ako aj láskou vlastnej rodiny.
"Chorí ľudia, ktorým sa dostáva lásky a starostlivosti, si len zriedka žiadajú zomrieť.”
06. Svedectvo
Dovoliť lekárom, aby rozdávali lieky, ktoré pomáhajú zomrieť, vplýva zákerným spôsobom na rodiny, ktoré sa starajú o seniorov, a sťažuje situáciu rodinám aj zomierajúcim.
"Počet pacientov v Oregone, ktorí sa obávali, že budú na príťaž svojej rodine, sa zvýšil z 12% v roku 1998 na 63% v roku 2000, po tom, čo v Oregone prešiel zákon o asistovanej samovražde. Lekársky asistovaná samovražda v praxi spôsobuje, že v starých ľuďoch sa začne zobúdzať hrozivá "povinnosť zomrieť". Hrozivá aj preto, že uskutočňovanie lekársky asistovaných samovrážd sa ukázalo byť veľmi nedokonalým spôsobom privádzania smrti: jedna holandská štúdia hovorí o tom, že 20 % pacientov, ktorí dostali dávku všeobecne pokladanú za smrteľnú, žilo ešte ďalšie tri roky, čo v niektorých prípadoch znamenalo, že lekára požiadali o smrtiacu injekciu (to by však v Oregone bolo protizákonné). “
- The Family Research council, citované z Amicus brief for Gonzales vs. Oregon).
"Eutanázia a asistovaná samovražda už absolvovali cestu … od nemysliteľného, k diskutabilnému, potom k ospravedlniteľnému a napokon k bežnému"
- Wesley J. Smith, bojovník proti eutanázii, spisovateľ a advokát Medzinárodného hnutia proti eutanázii a asistovanej samovražde
Svedectvo muža, ktorého otec chcel zomrieť:
"Môj otec utrpel vo veku 86 rokov srdcový infarkt. Zostal výrazne zoslabnutý a jeho kvalita života sa jasným spôsobom znížila. Počas nasledujúcich 6 až 7 mesiacov bol často vystavený túžbe zomrieť. Môj otec, kedysi veľký optimista, zakusoval štyri hlavné príčiny, pre ktoré pacienti chcú zomrieť: bolesť a fyzické utrpenie; stratu kontroly nad svojou chorobou, nad svojím životom a nad svojím telom; túžbu nebyť na obtiaž; depresiu a psychologický stres spojený s chorobou. Kvôli neustále sa opakujúcim žiadostiam zomrieť mu rodinný lekár predpísal antidepresíva, a trvalo niekoľko mesiacov, než zabrali. Našťastie, potom sa jeho úzkosť do veľkej miery stratila a tiež prestal neustále rozprávať o smrti a o tom, že otravuje životy druhým ľuďom. Moja rodina mu pomohla pochopiť, že služba jemu a jeho potrebám bola pre nás možnosťou odvďačiť sa za to, čo nám štedro dával počas celého svojho života."
- Mercator.net, September 16, 2010