Skrolovať na vrch
Milujem život, chránim život - stručný manuál bioetiky pre mladých 21. storočia
Naspäť

6.Výskum kmeňových buniek

Skrolujte

01. Uvedenie do témy

VÝSKUM KMEŇOVÝCH BUNIEK. O ČO TU IDE?

Kmeňové bunky sú “nedospelé”, nerozlíšené (nediferencované) bunky, ktoré sú schopné vyvíjať sa do mnohých druhov buniek, z ktorých sa skladajú tkanivá organizmu. Sú to "materské bunky", získané a kultivované na výskum a na liečenie niektorých chorôb.

Existuje viacero druhov kmeňových buniek. Delíme ich na dospelé pupočníkové, placentárne, fetálne (z plodu), indukované pluripotentné a embryonálne;  podľa zdroja na získané z  pupočníka, z placenty, z kostnej drene, z miechy, z blastocysty, z plodu; podľa potenciality (miery schopnosti premeniť sa rôzne typy buniek) – totipotentné, pluripotentné, multipotentné. Niektoré kmeňové bunky dosahujú zaujímavé terapeutické výsledky pri niektorých chorobách. Z menovaných typov je nemorálne iba používanie embryonálnych kmeňových buniek, pretože sa získavajú ničením ľudských embryí. Používanie kmeňových buniek z plodu môže byť problematické, ak sú získané priamym potratom.

ZDROJE KMEŇOVÝCH BUNIEK

3 typy kmeňových buniek

1. Totipotentné kmeňové bunky: Tieto, od buniek embrya až do štádia moruly, sú schopné vytvoriť akýkoľvek typ telových buniek, vrátane placenty.

2. Pluripotentné kmeňové bunky: Tieto sú schopné vytvoriť všetky typy telových buniek, okrem placenty.

3. Multipotentné kmeňové bunky: Tieto sú schopné vytvoriť veľké množstvo buniek, ale nie všetky.

Odkiaľ pochádzajú kmeňové bunky?

Dospelé kmeňové bunky sú extrahované z dospelých a detí (z kože, svalov, krvi, kostnej drene, tuku, ...)

Kmeňové bunky z pupočníkovej krvi.

Amniotické a placentové kmeňové bunky,  pochádzajú z plodovej vody a placenty.

Kmeňové bunky z potratených plodov (fetálne) po umelých a spontánnych potratoch.

Odkiaľ pochádzajú pluripotentné kmeňové bunky?

Embryonálne kmeňové bunky sú získané z tzv. "nadbytočných" embryí, počatých prostredníctvom techník umelého oplodnenia a zanechaných na použitie vo výskume. Zamrazené embryá sa nechajú rozmraziť a vyvíjať 6 až 7 dní do štádia blastocysty. Potom ich zničia a extrahujú z nich bunky.

Indukované pluripotentné kmeňové bunky pochádzajú z tela dospelého človeka (napríklad z jeho kože), avšak sú preprogramované, aby sa znovu stali nediferencovanými kmeňovými bunkami. Potom sú nasmerované tak, aby sa vyvinuli do chcených typov tkaniva. Revolučný objav týchto buniek profesorom Shinya Yamanakom v roku 2006 umožnil výskumníkom získavať pluripotentné bunky bez ničenia ľudských embryí.


POUŽITIE KMEŇOVÝCH BUNIEK

Terapia bunkami

Terapia bunkami je transplantácia alebo implantácia buniek, ktorej zámerom je obnoviť funkciu nejakého tkaniva alebo orgánu, ktorý bol poškodený. Tomuto druhu terapie značne napomohli nedávne vedecké pokroky v oblasti výskumu kmeňových buniek.

Dospelé kmeňové bunky sa už teraz používajú na liečenie ochorení krvi (formy leukémie), na liečenie rán a popálenín, na opravu poškodených šliach a na výrobu tkanív (obnovenie trachey). Niektoré dospelé kmeňové bunky, predovšetkým tie, ktoré pochádzajú z pupočníkovej krvi, umožňujú obnovenie buniek v stenách ciev. Niektoré ďalšie v súčasnosti vedci hodnotia a zvažujú ich použitie na liečenie detskej mozgovej obrny, Krabbeho choroby a ďalších diagnóz.

Aj keď tieto spôsoby liečenia rozličným spôsobom profitovali z pokroku v oblasti kmeňových buniek a zdajú sa byť sľubné pre tzv. regeneratívnu medicínu (obnovovanie orgánov), kmeňové bunky nevyliečia všetky choroby.

Výskum

Ľudské embryonálne kmeňové bunky a indukované pluripotentné kmeňové bunky sa používajú na liečenie pacientov v rámci klinických pokusov. Slúžia na modelovanie ochorení a výskum molekúl užitočných pre farmaceutický výskum. V klinickej praxi reálne terapeutické výsledky zatiaľ prináša iba liečba “dospelými” kmeňovými bunkami.

“Tímu vedcov z USA a Japonska sa podaril prevratný objav, ktorý môže celkom zásadne zmeniť možnosti využívania kmeňových buniek. Podľa štúdie, ktorá bola začiatkom apríla 2014 uverejnená v časopise Nature, sa totiž tímu okolo dr. Vacantiho a dr. Obokatu podarilo „preprogramovať“ akékoľvek dospelé bunky a zmeniť ich do stavu buniek kmeňových, a to jednoduchsie ako profesorovi Yamanakovi. Nechali dospelé bunky v kyseline prípadne ich dali do prostredia, kde bol nedostatok kyslíka, a samé sa vrátili do pluripotentnej podoby.”

http://www.pravo-medicina.sk/aktuality/858/prevratny-objav-v-oblasti-kmenovych-buniek


PRE A PROTI

embryonálne a indukované pluripotentné kmeňové bunky


Embryonálne kmeňové bunky

  • Niektoré schopnosti pre rast a rozlišovanie
  • Spôsobujú rakovinotvorné nádory
  • Zatiaľ neexistuje potvrdené klinické použitie
  • Zaujímavé pre molekulárne testovanie a modelovanie chorôb
  • Imunitný systém pacienta ich odmieta, pretože pochádzajú z tela niekoho druhého
  • Patologické modely sú obmedzené na genetické choroby
  • Na ich získanie je potrebné ničiť ľudské embryá


Indukované pluripotentné kmeňové bunky

  • Niektoré schopnosti pre rast a rozlišovanie
  • Spôsobujú rakovinotvorné nádory
  • Zatiaľ neexistuje potvrdené klinické použitie
  • Zaujímavé pre molekulárne testovanie a modelovanie chorôb
  • Nespôsobujú problémy, ak ide o vlastné bunky pacienta
  • Vytvárajú patologické modely založené presne na pacientových bunkách
  • Ich používanie nespôsobuje etické problémy

03. Legislatíva

Slovenské zákony zakazujú pokusy na ľudských plodoch a zárodkoch, ako aj terapeutické klonovanie. Zákon tu nerozlišuje medzi embryom in vitro (v skúmavke) a in vivo (v maternici). Trestný zákon zakazuje aj tzv. terapeutické klonovanie.

Na výskum ľudských embryonálnych kmeňových buniek sa vzťahujú vnútroštátne právne predpisy a zákony, ktoré sú v každej krajine odlišné. Škála odlišností v Európe siaha od krajín, v ktorých je povolené vytvorenie ľudských embryonálnych kmeňových buniek, cez krajiny, v ktorých je akýkoľvek výskum ľudských embryonálnych kmeňových buniek zakázaný až po tie krajiny, ktoré v tejto veci nemajú žiadnu špecifickú legislatívu. V súčasnosti je takýto výskum povolený v 18 členských štátoch EÚ, zatiaľ čo v 3 členských štátoch (vrátane Slovenska) je zakázaný a zvyšok nemá žiadnu špecifickú legislatívu.

Klinické skúšanie liečby na základe ľudských embryonálnych kmeňových buniek prebieha v USA, Francúzsku, Južnej Kórei a Veľkej Británii.

Európska únia financuje výskum na ľudských embryách z príspevkov všetkých členských štátov, napriek tomu, že vo viacerých  je tento výskum zakázaný alebo sa nevykonáva. Aj preto vznikla celoeurópska občianska iniciatíva “Jeden z nás”.

Cieľom iniciatívy bolo zastavenie financovania výskumu a rozvojovej pomoci, ktoré znamenajú zničenie ľudských embryí. Organizátori iniciatívy žiadali ukončiť financovanie výskumu z európskych grantov, pri ktorom dochádza k získavaniu kmeňových buniek z ľudských embryí. Taktiež požadovali ukončiť financovanie politík plánovaného rodičovstva európskymi prostriedkami rozvojovej pomoci. Išlo o zatiaľ najúspešnejšiu európsku občiansku iniciatívu, ktorej sa podarilo za dodržania stanovených podmienok vyzbierať takmer 2 milióny  podpisov z devätnásťtich krajín EÚ so splnenými podmienkami. K iniciatíve sa pripojilo aj Slovensko, kde sa podarilo vyzbierať 31 951 podpisov. Žiaľ, Európska komisia v máji 2014 vetovala iniciatívu Jeden z nás a nepripustila možnosť úprav, ktoré žiadali signatári.

04. Často kladené otázky

“Môžeme používať krv z pupočníkovej krvi?“

Áno. Pupočníková krv je bohatá na kmeňové bunky a môže byť použitá ako náhrada za transplantáty kostnej drene, predovšetkým pre deti.

“Môžeme používať zvieracie embryá na výskum?“

Áno. Na štúdium embryonálneho vývinu výskumníci môžu používať zvieracie embryá; tie nepredstavujú etický problém.

Ničenie ľudských embryí nie je nevyhnutné na zabezpečenie vedeckého pokroku a zlepšovanie našich vedomostí. Profesor Shinya Yamanaka uskutočnil revolučný objav indukovaných pluripotentných kmeňových buniek - pri práci s laboratórnymi myšami.

“Je klonovanie človeka “Ok”?“

Nie. Klonovanie je manipulácia zameraná na asexuálnu reprodukciu ľudskej bytosti, ktorá má byť identické s originálom. Jadro vajíčka sa nahradí jadrom telovej bunky (nie však pohlavnej) človeka, ktorý má byť klonovaný. Teoreticky, vedci rozlišujú medzi reprodukčným klonovaním (ktoré je zamerané na vytvorenie kópie ľudskej bytosti, ktorá sa má narodiť) a tzv. terapeutickým klonovaním (pri ktorom je rozvoj embrya zastavený týždeň po oplodnení, aby sa jeho kmeňové bunky použili na výskum). V skutočnosti tam niet rozdielu; obe sú nemorálne.

05. Etické reflexie

Používanie ľudských embryí na výskum

Výskum na ľudských embryách je neetický, pretože ničí a využíva ľudské bytosti. O to viac možno proti tomuto výskumu namietať, pretože existujú alternatívy, ako napríklad výskum indukovaných pluripotentných buniek a zvieracích embryí.

Výhrada vo svedomí

V niektorých častiach sveta sú zdravotnícki pracovníci chránení pred tým, aby sa museli zúčastňovať na morálne problematických zásahoch, vrátane tých, ktoré spôsobujú smrť ľudského plodu alebo embrya. Aj na Slovensku si zdravotnícky pracovníci majú právo uplatniť výhradu svedomia napr. V prípadoch umelých potratov, sterilizácií, umelého oplodnenia.

Noví otroci

Keďže ľudské embryá sa teraz dávajú k dispozícii na výskum, jedna skupina ľudských bytostí je zneužívaná na uspokojenie potrieb druhej skupiny.

Výskum s dospelými kmeňovými bunkami

Prečo máme pokračovať vo výskume na ľudských embryách, keď sú k dispozícii dospelé kmeňové bunky, ktoré nespôsobujú nijaký etický problém? Výskum na ľudských embryách zatiaľ nepriniesol žiadne efektívne výsledky a je neetický, pretože ničí vyvíjajúce sa ľudské bytosti. Financovať výskum dospelých kmeňových buniek, ktorý prináša výsledky, by v tomto prípade bolo dobrým rozhodnutím tak po stránke biznisu ako aj po stránke etickej. Je nerozumné sústreďovať na výskum, ktorý sa doteraz ukazuje ako omnoho menej sľubný a sú s ním spojené mnohé etické problémy. Bolo by teda lepšie, ak by podporu získal výskum na dospelých kmeňových bunkách.

Klonovanie

Všetky krajiny sa zhodujú na tom, že reprodukčné klonovanie je trestný čin. Avšak niektoré krajiny akceptujú klonovanie na vedecké účely. V tzv. terapeutickom klonovaní sa embryo tvorí len na to, aby mohlo byť zničené a použité ako materiál na výskum. Zatiaľčo sa niektorí snažia z morálneho hľadiska odlíšiť tzv. terapeutické a reproduktívne klonovanie, skutočný rozdiel medzi nimi neexistuje. V oboch prípadoch ide o umelý spôsob vytvárania ľudského života v laboratóriu. Tzv. terapeutické klonovanie má v podstate ešte jedno zlo navyše: vytvára život len za tým účelom, aby ho potom zničilo.

Patentovanie embryí

Súdny dvor EÚ zakázal v rozsudku vo veci Brüstle v Greenpeace (zo dňa 18. 10. 2011) patentovanie vynálezov využívajúcich embryonálne kmeňové bunky. Ľudské embryo nemôže byť vzhľadom na jeho dôstojnosť objektom patentu. Na podklade tohto rozsudku sa uskutočnila v rokoch 2012-2014 doteraz  najúspešnejšia Európska iniciatíva občanov Jeden z nás (One of Us, www.oneofus.eu).

16. septembra 2012 americký kongres odsúhlasil zákaz ako Weldonov dodatok, ktorý nedovoľuje patentovanie geneticky vytvorených ľudských embryí. Tony Perkins, prezident organizácie Family Research Council povedal, že "zatiaľčo biotechnológia nám ponúka veľké nádeje na nové terapie a veda by mala naďalej objavovať, vždy musia zostať v službe ľudskej osoby, a nikdy nie naopak. Nikdy nesmieme stratiť zo zreteľa, že tu ide o ľudský život, ktorý si zaslúži právnu ochranu" (Steven Ertelt, “Congress Approves Bill Banning Patenting of Human Embryos,” LifeNews.com, September 15, 2001).

Zapamätaj si:

Akokoľvek sa na vec pozeráme, rastúce ľudské embryo je živou bytosťou. Je to ľudské embryo, je to teda ľudská bytosť.

06. Svedectvo

"Keď som uvidel to embryo, zrazu som si uvedomil, aký je malý rozdiel medzi ním a mojimi dcérami. Napadlo mi, že už ďalej nesmieme ničiť embryá kvôli výskumu. Musí existovať iný spôsob."

- Shinya Yamanaka
citovaný v článku Martina Facklera "Risk Taking Is In His Genes (Riskovanie je jeho génoch)" New York Times, 11. december 2007.


"Je veľmi zaujímavé, že iPS (indukované pluripotentné bunky) sú takmer na nerozoznanie od ES (embryonálnych kmeňových buniek). Predtým boli len kožnými alebo krvnými bunkami. Teraz sú však ako ES bunky. Nielen, že sú im podobné. Sú takmer identické."

- Shinya Yamanaka
citovaný v interview R. Ramachandrana "Reprogrammed Life (Preprogramovaný život)" - Frontline 29.9 (5.-18. máj 2012).