Skrolovať na vrch
Milujem život, chránim život - stručný manuál bioetiky pre mladých 21. storočia
Naspäť

5.Predimplantačná genetická diagnostika

Skrolujte

01. Uvedenie do témy

Predimplantačná genetická diagnostika je technika selektovania embryí: používa sa pre páry, ktoré sa obávajú možnej genetickej poruchy svojich detí.

Cieľom je dosiahnuť prostredníctvom oplodnenia in vitro (v skúmavke, mimo tela ženy), aby sa narodilo dieťa, ktoré nebude postihnuté určitým ochorením alebo ktoré bude mať istú genetickú danosť.

Po vytvorení niekoľkých embryí technici vyberú jedno z nich, ktoré následne implantujú do tela matky. Embryá, ktoré môžu byť postihnuté chorobou alebo tie, ktoré nemajú určenú genetickú danosť, sa zničia.

"Chromozómový rasizmus je strašný, rovnako ako všetky ostatné formy rasizmu.”

- Jérôme Lejeune

02. Metódy

Prostrednítvom umelého oplodnenia in vitro je vytvorených viacero embryí, ktoré sa nechajú vyvíjať do 8-bunkového štádia. Potom sa jedna alebo dve bunky odoberú z každého embrya.

Tieto bunky sa potom analyzujú, aby sa určilo, či je embryo nositeľom choroby, ktorú sa lekári snažia eliminovať. Toto sa nazýva embryonálna biopsia.

Embryá, ktoré nie sú postihnuté nijakou anomáliou, potom laboratórni technici vložia do tela matky. Ak sú viaceré z embryí zdravé, dajú sa zamraziť; tie, ktoré nespĺňajú dané kritériá, sú zničené alebo použité na výskum.

Zničenie ľudského embrya, či už v tele alebo mimo tela matky, je vlastne potrat.

Termín "dizajnové dieťa" sa používa na označenie toho, keď rodičia využijú možnosť predimplantačnej genetickej diagnostiky, aby si vybrali dieťa s určitými genetickými danosťami, napríklad s určitým pohlavím alebo farbou očí. V iných prípadoch môže byť embryo vybrané predimplantačnou genetickou diagnostikou kvôli záchrane svojho súrodenca, ktorý je postihnutý vážnou genetickou poruchou. Aby takáto záchrana mohla byť úspešná, musí embryo spĺňať 2 kritériá: nesmie byť nositeľom tej istej poruchy a musí byť kompatibilné s chorým súrodencom kvôli potrebnej transplantácii. Predimplantačná genetická diagnostika je technika, ktorá umožňuje túto viacstupňovú “terapiu”. Na to, aby sa mohlo narodiť jedno "dizajnové dieťa" je potrebné vytvoriť množstvo embryí. Prvý "súrodenec záchranca", Adam Nash, sa narodil v USA v roku 2000, ako súčasť snahy zachrániť jeho sestru z Fanconiho anémie.

"Náhradné matky" sú ženy, ktoré sú ochotné "prenajať svoju maternicu", keď iné ženy túžiace po potomkovi nedokážu dieťa vynosiť a porodiť. "Náhradná matka" vynosí a porodí dieťa páru, ktoré bolo počaté prostredníctvom umelého oplodnenia a vložené do jej materncie. Pri pôrode dieťa odovzdá páru, obyčajne za poplatok.

Niekedy "náhradná matka" otehotnie prostredníctvom inseminácie mužovými spermiami; v tomto prípade je aj biologickou matkou dieťaťa.

ZAPAMÄTAJTE SI

Dvojitá predimplantačná diagnostika vedúca k narodeniu ``dizajnového dieťaťa`` je dvojnásobne eugenická technika. Na liečenia patológií, kvôli ktorým sa používa, existujú iné spôsoby riešení.

03. Legislatíva

Legislatíva týkajúca sa "dizajnových detí" nie je všade rovnaká.

Napríklad zákony Veľkej Británie hovoria:

- Rodičia si môžu vybrať pohlavie dieťaťa len vtedy, ak pre dieťa existuje vysoké riziko prenosu genetickej poruchy viazanej na pohlavie.

- Predimplantačná genetická diagnostika je v súčasnosti legálna.

- V súčasnosti nie je legálne vyrábať geneticky upravených ľudí, ale je legálne geneticky upravovať myši, kravy, ošípané, ovce a kozy.

Americký zákon týkajúci sa výberu pohlavia a predimplantačnej diagnostiky je ešte laxnejší, ale stále zakazuje genetické upravovanie detí. (“Designer Babies: Legal vs. Illegal,” https://sites.google.com/a/gatewayhigh.net/designer-babies2/3-legal-vs-illegal .)

Slovensko nie je výnimkou. Základným predpokladom predimplantačnej genetickej diagnostiky je účasť partnerského páru v IVF programe, v rámci asistovanej reprodukcie. Tá však nie je na Slovensku dostatočne právne ošetrená. Niektoré aspekty asistovanej reprodukcie sú v slovenskom právnom poriadku upravené fragmentálne alebo nedostatočne (umelé oplodnenie, darcovstvo gamét, zmrazovanie a skladovanie embryí), iné nereflektuje právny poriadok vôbec (darcovstvo embryí, ich využitie, či výskum na embryonálnych bunkách) napriek tomu, že niektoré z týchto úkonov sa v centrách asistovanej reprodukcie prevádzajú. Problematika asistovanej reprodukcie, vrátane predimplantačnej genetickej diagnostiky je spojená s množstvom etických problémov, najmä vo vzťahu k ľudským embryám. Ak sa štát rozhodne pre reguláciu, bude sa musieť pravdepodobne vysporiadať s výkladom právneho statusu embrya a jeho právnej spôsobilosti, pretože naša ústava ho chráni.

04. Často kladené otázky

“Dokáže predimplantačná diagnostika vyliečiť dieťa?“

Nie. Predimplantačná genetická diagnostika nelieči. Cieľom predimplantačnej genetickej diagnostiky je identifikovať genetickú poruchu embrya vytvoreného prostredníctvom umelého oplodnenia in vitro, aby technici mohli spomedzi viacerých embryí vybrať tie, ktoré nie sú postihnuté genetickými poruchami. Postihnuté embryá sa zničia.

“Nezmenšuje predimplantačná genetická diagnostika počet potratov?“

Nie. Prax predimplantačnej genetickej diagnostiky napomáha mentalite selekcie a eliminácie embryí. Zámerom predimplantačnej genetickej diagnostiky je odhaliť choré embryá a zničiť ich. To je na etickej úrovni to isté, čo potrat.

“Nie je predimplantačná genetická diagnostika lepšia ako potrat v neskorom štádiu tehotenstva?“

Pre choré deti je výsledok ten istý: sú zabité. Takže tu nemožno hovoriť o hierarchii hodnôt. Pre rodičov alebo súrodencov je zničenie embrya in vitro zdanlivo menej hrozné, než zabitie dieťaťa v priebehu tehotenstvo, pretože sa emocionálne tak hlboko nespájajú s embryom ako by sa spájali s niekoľkomesačným dieťaťom tehotnej matky. Aj keď si to však nemusia uvedomovať, po morálnej stránke je to to isté zabitie - čo do istej miery dokazujú aj postabortívne (popotratové) symptómy. Ignorovanie pravdy týkajúcej sa nejakého skutku nás neoslobodzuje od jeho dôsledkov.

05. Etické reflexie

Predimplantačná genetická diagnostika a eugenika.

Predimplantačná genetická diagnostika je technika na skoré vyhľadávanie genetických porúch. Podporuje však ničenie niektorých ľudských bytostí (embryí) na základe ich genetického kódu. Iný výraz pre tento postup je eugenika. Profesor Jacques Testart, francúzsky priekopník IVF povedal, že "predimplantačná diagnostika je prísľubom diskrétnej, schválenej a širokospektrálnej eugeniky… V budúcnosti sa používanie predimplantačnej diagnostiky mimoriadne rozšíri.”

Film Gattaca (1997) sa pokúsil zobraziť spoločnosť budúcnosti, ktorá sa rozhodla obrátiť na biotechnológiu, aby vyprodukovala geneticky vylepšené deti. Deti počaté prirodzeným spôsobom sa potom volali "invalidi" a spoločnosť nimi pohŕdala. Niektorí veria, že už teraz smerujeme ku Gattace - teda k svetu, v ktorom "väčšina detí bude počatá na fertilizačných klinikách a poistné spoločnosti i vlády budú zvýhodňovať deti so selektovanými vlastnosťami, aby sa ušetrilo na nákladoch na zdravotníctvo”. Bruce Goldman.

Smerujeme k stvoreniu “superčloveka”?

Predimplantačná genetická diagnostika odporúča rodičom, ktorí dokážu normálnym spôsobom počať dieťa, aby použili umelé oplodnenie in vitro a vybrali si dieťa so želanými genetickými vlastnosťami: tým vlastne nahráva transhumanizmu (alebo posthumanizmu). Transhumanizmus je ideológia, ktorá vznikla v 90-tych rokoch minulého storočia v USA. Táto ideológia tvrdí, že veda a technológia dokážu zlepšiť fyzické a mentálne vlastnosti človeka, čím vznikne nový, lepší ľudský druh. Technologický “prorok” Raymond Kurzweil odmieta všetky "obmedzenia, limity a zákazy, ktoré v mene rozumnosti alebo etiky človeku bránia ísť ďalej. Tí, ktorí sa rozhodnú zostať ľuďmi, a odmietnu sa nechať vylepšiť, budú v spoločnosti ľuďmi druhej kategórie”.

Výroba “dizajnového dieťaťa”?

Utrpenie rodičov, ktorí sa pozerajú na svoje choré dieťa, je pochopiteľné. Je však etické vytvárať dieťa na záchranu druhého? Koľko embryí sa musí počať a zabiť, aby jedno mohlo žiť? Aj keby "dizajnové dieťa" dostalo mnoho lásky od svojich rodičov, bude stále pokladané za objekt - kvôli spôsobu, akým prišlo na svet. Bolo vybrané kvôli tomu, čo mohlo ponúknuť druhej chorej osobe. Ako bude dieťa reagovať, keď sa dozvie, že bolo vytvorené ako liek pre svojho súrodenca? A ako bude reagovať, ak zistí, že nebolo schopné svojho brata alebo sestru zachrániť? Ako sa budú rodičia pozerať na takéto dieťa, ktoré nedokázalo zachrániť staršieho súrodenca, napriek všetkému ich úsiliu? Ako sa bude starší súrodenec cítiť, keď sa dozvie, že desiatky embryí bolo zabitých, lebo neboli vhodné na jeho záchranu?

06. Svedectvo

“Predimplantačná genetická diagnostika je tým prostriedkom, pomocou ktorého eugenika nakoniec dosiahne svoje ciele"
- Jacques Testart, technologický "otec" prvého francúzskeho dieťaťa "zo skúmavky"

“Počas nasledujúcich 10 alebo 20 rokov budeme schopní preskúmať každé embryo so zameraním na numerické chromozomálne anomálie ako aj na mnohé genetické poruchy. V blízkej budúcnosti bude možné určiť individuálne predispozície pre kardiovaskulárne choroby, všetky druhy rakoviny a infekčné choroby. V ďalšej budúcnosti budeme schopní identifikovať rozličné genetické danosti ako napríklad výšku, plešivosť, obezitu, farbu vlasov a pleti, ba dokonca aj IQ. Takýmto spôsobom by predimplantačná genetická diagnostika mohla napokon dosiahnuť "normalizáciu" ľudského druhu".

- Jacques Cohen, priekopník v technológiách umelého oplodnenia, šéf amerického laboratória
(C. Brenner a J. Cohen: "The Genetic Revolution in Artificial Reproduction: A View of the Future," Human Reproduction, December 2000).