01. Uvedenie do témy
TEÓRIA GENDER A SEXUÁLNA ORIENTÁCIA
Takže… aké chcem mať pohlavie?
Teória gender hovorí, že sexuálna identita človeka závisí na jeho spoločensko-kultúrnom prostredí a nie na jeho geneticky determinovanom, biologickom pohlaví. Inými slovami tvrdí, že naša sexuálna identita je menej rozhodujúcim faktorom pre to, kým sme, než farba našej pleti, výška alebo farba vlasov. Hovorí, že naša identita mužov alebo žien nie je daná genetickou skutočnosťou ale je niečím, čomu sa učíme v rámci nášho sociálneho prostredia od ranného veku.
Niektorí sa pokúšali dať do súvisu sexuálnu identitu so sexuálnou orientáciou, tvrdiac, že môže existovať až šesť pohlaví: heterosexuálny muž, heterosexuálna žena, gay, lesbička, bisexuál a nerozlíšený (alebo neutrálny, t.j. ani muž ani žena). Avšak pohlavie (vnútorné vnímanie toho, či je človek muž alebo žena) a sexuálna orientácia (fyzická alebo emocionálna príťažlivosť k rovnakému alebo k opačnému pohlaviu) nie je rovnaká vec.
Tak zástancovia gender teórie ako aj homosexuálni aktivisti vážne podceňujú biologický a spoločenský rozmer ľudských bytostí a vyhýbajú sa psychologickému konfliktu, ktorý sa vytvára, keď niekoho seba-vnímanie nesúhlasí s vlastnou anatómiou. Termín "porucha rodovej identity" používali psychológovia na opísanie problému, keď ľudia pokladali seba samých za niečo iné, než v skutočnosti boli podľa vlastného pohlavia. Zástancovia teórie gender a homosexuálni aktivisti sa pridŕžajú redukovaného pohľadu na ľudskú osobu, odmietajú silu našej genetickej podoby, a tak oberajú o nádej všetkých, ktorí trpia niektorou z porúch.
DÔSLEDKY TEÓRIE GENDER
Nový rodinný model
Rodina vyrastá z trvalého spojenia muža a ženy. Zamieňanie sexuálnych úloh podkopáva rodinu a vedie k požiadavkám, že iné formy "rodiny" majú rovnocennú hodnotu. Tí, ktorí sa snažia o právne uznanie homosexuálnych "manželstiev" a tí, ktorí tvrdia, že "právo" mať deti by malo priznané aj homosexuálnym párom buď prostredníctvom adopcií alebo prostredníctvom umelého oplodnenia, nútia spoločnosť prijať nepodloženú a spornú sociálnu štruktúru.
Nová organizácia spoločnosti
Podľa zástancov teórie gender a zástancov homosexuality, by už spoločnosť nemala byť založená na rozdieloch medzi mužom a ženou. Naopak, sú presvedčení, že spoločnosť by mala vziať do úvahy všetky formy sexuálnych prejavov (t.j. heterosexualitu, homosexualitu a bisexualitu) ako navzájom rovné.
Existuje len jeden spôsob, ako priviesť na svet dieťa: spojenie muža a ženy.
Čo robí dieťa chlapcom alebo dievčaťom?
Nie je možné odhadnúť počet buniek v ľudskom tele. Niektorí hovoria, že by ich tam mohlo byť až 70 triliónov, avšak v jadre každej somatickej bunky (teda v jadre všetkých buniek okrem pohlavných) existuje 23 párov chromozómov, vrátane XX páru pre ženy a XY páru pre mužov.
Spermia a vajíčko sú odlišné od všetkých ostatných buniek. Každá spermia a každé vajíčko obsahujú polovicu chromozómov oproti somatickým bunkám. U žien vajíčko obsahuje 22 chromozómov plus chromozóm X a u mužov spermie obsahujú 22 chromozómov plus jeden X alebo Y chromozóm (pretože pár XY, ktorý identifikuje muža, sa delí počas procesu delenia pohlavných buniek).
V okamihu oplodnenia sa skombinuje 23 chromozómov každého z rodičov a genetické dedičstvo matky a otca sa spojí do jednej ľudskej bytosti. Každý nový život je jedinečný a nenahraditeľný.
Pohlavie dieťaťa je definované v okamihu počatia, od vytvorenia prvej bunky. Všetky bunky ľudskej bytosti, počas celého života, budú mať presne to isté genetické zloženie ako prvá bunka vytvorená zlúčením pohlavných buniek rodičov pri oplodnení.
04. Často kladené otázky
“Môžu mať dvaja ľudia rovnakého pohlavia deti?“
Nie. Dvaja ľudia rovnakého pohlavia nemôžu splodiť dieťa. Pri použití techník asistovanej reprodukcie je vždy nutný darca opačného pohlavia - bez ohľadu na to, aká technika sa použije. Žena môže poskytnúť vajíčko alebo muž môže dať darovať spermie, avšak dve ženy alebo dvaja muži nemôžu poskytnúť komplementárny biologický materiál nevyhnutný k oplodneniu. Počatie dieťaťa si vždy vyžaduje dvoch ľudí opačného pohlavia. Keď sa techniky asistovanej reprodukcie použijú pre dvojice rovnakého pohlavia, len jeden z dvojice môže byť biologickým rodičom.
“Aký je v rozdiel medzi pohlavím a “genderom” resp. “rodom”?“
Podľa gender ideológie "pohlavie" označuje biologickú skutočnosť ľudskej osoby (je to vždy muž alebo žena), kým "gender" resp. “rod” opisuje seba-vnímanie človeka na základe toho ako je ovplyvnený kultúrou a spoločenským rozmerom mužských a ženských rôl.
“ Čo to znamená homosexuálne rodičovstvo?“
Termín "homosexuálne rodičovstvo" sa vzťahuje na dvoch dospelých ľudí rovnakého pohlavia, ktorí sa chcú stať rodičmi a podsúva predstavu, že záleží viac na výchove detí (sociálny faktor), nie na ich počatí a porodení (biologický faktor) manželom a manželkou alebo na ich výchove prostredníctvom vzájomne sa dopĺňajúcich darov muža a ženy.
Byť splodený prostredníctvom techník umelého oplodnenia je hrubým porušením ľudskej dôstojnosti. Deti si zaslúžia narodiť sa z milujúceho objatia ich matky a otca, a byť nositeľmi genetického dedičstva oboch rodičov pre budúce generácie ich rodiny.
05. Etické reflexie
Zmena pohlavia
Každá ľudská bytosť je geneticky chlapcom alebo dievčaťom. Zatiaľ čo je pravda, že rodina, spoločnosť a kultúra prispievajú k chápaniu toho, čo pre dieťa znamená byť mužom alebo ženou, deti si zvyčajne vytvárajú takú predstavu o sebe samých, ktorá je konzistentná s ich biologickým pohlavím. Ak je tomu inak, býva to zdrojom psychologického a často aj spoločenského utrpenia.
Zástancovia teórie gender argumentujú, že biologická skutočnosť nie je dôležitá, že subjektívne vnímanie vlastného pohlavia je dôležitejšie, než vlastná anatómia a že človek si môže dať zmeniť pohlavie lekárskou cestou. V skutočnosti neexistuje spôsob ako si zmeniť pohlavie. Kto sa o to pokúsi, len poškodzuje svoje telo a vytvára lož v ľudskej osobe, ktorú možno zmeniť tak, aby vyzerala ako druhé pohlavie, nikdy sa však druhým pohlavím nestane.
Rodinné modely
Rodičovská láska je nevyhnutná pre zdravý vývoj detí. Otcovia a matky chápu, a takisto ich deti, že každý z rodičov prináša unikátnu perspektívu lásky a odovzdanosti rodine. Matky a otcovia spoločne pomáhajú deťom vytvárať zdravé chápanie ich osobnosti, ich vzťahov a ich sexuality. V našom súčasnom svete, kde je tak ľahké manipulovať prírodu, často prehliadneme základné veci, ktoré nás príroda učí. Spoločnosť vždy uznávala vzťah matiek a otcov ako svätyňu, v ktorej sa rodia deti a najlepším spôsobom sa pripravujú na dospelosť. Rodiča sa vzájomne dopĺňajú v pohlavnom spojení, z ktorého deti prichádzajú na svet a tiež v ich výchove.
Právo na dieťa
Nikto nemá "právo" mať dieťa. Dieťa nie je tovar, ktorý prichádza na svet, aby uspokojil potreby alebo túžby svojich rodičov.
Adoptívne rodiny poskytujú tú istú rodičovskú štruktúru a podporu ako rodiny s vlastnými deťmi. Nedávne výskumy ukázali, že milujúca matka a milujúci otec žijúci v stabilnom vzťahu sú nevyhnutní pre zdravý vývoj detí (pozri Mark Regnerus, "V čom sú iné dospelé deti rodičov, ktorí žijú v homosexuálnom vzťahu? Výsledky štúdie o nových rodinných štruktúrach" Spoločenskovedný výskum, 2012). Túžba homosexuálnych dvojíc prekonať biologickú prekážku, ktorá im bráni mať deti, nie je dostatočným dôvodom na to, aby sa deti zverovali do ich starostlivosti. Adopcia je pre deti, nie pre dospelých. Každé dieťa si zaslúži byť vychovávané vzájomne sa dopĺňajúcou láskou otca a matky.
06. Príbeh
(Rozšírené) tvrdenie, že medzi deťmi homosexuálnych a heterosexuálnych rodičov neexistujú nijaké rozdiely, sa používa ako argument v prospech tzv. homosexuálnych manželstiev. Je však neadekvátne vyvodzovať taký všeobecný záver a prístup na základe štúdií, ktoré sa uskutočnili na malých alebo nereprezentatívnych vzorkách, ktoré nemožno zovšeobecniť na širokú vrstvu obyvateľstva.
Práca Marka Regnerusa uskutočnená v roku 2012 prináša viac svetla do tejto záležitosti prostredníctvom Štúdie o nových rodinných štruktúrach, uskutočnenej na celonárodnej úrovni s náhodnou vzorkou respondentov. Regnerusova štúdia zistila, že dospelé deti rodičov, ktorí mali homosexuálny vzťah, zaznamenávajú viacero negatívnych javov v porovnaní s deťmi, ktoré mali dvoch zosobášených biologických rodičov. Naznačuje tiež, že môžu existovať rozdiely medzi deťmi, ktorých rodičia mali homosexuálny vzťah a tými, ktoré vyrástli v neúplných heterosexuálnych domácnostiach.
Nová informácia poskytnutá Regnerusovou štúdiou by mala povzbudiť, nie dopredu vyprázdniť debatu o dôležitých otázkach vzhľadom na zásady týkajúce sa inštitúcie manželstva. Obe strany tejto debaty by mali privítať Regnerusov výskum ako starostlivý, vecný príspevok k tak závažnej skutočnosti akou je budúcnosť manželstva. (Viď Mark Regnerus, „How different are the adult children of parents who have same-sex relationships? Findings from the New Family Structures Study,”
- Social Science Research 41(2012), 752-770).