Áno. Pupočníková krv je bohatá na kmeňové bunky a môže byť použitá ako náhrada za transplantáty kostnej drene, predovšetkým pre deti.

Áno. Na štúdium embryonálneho vývinu výskumníci môžu používať zvieracie embryá; tie nepredstavujú etický problém.

Ničenie ľudských embryí nie je nevyhnutné na zabezpečenie vedeckého pokroku a zlepšovanie našich vedomostí. Profesor Shinya Yamanaka uskutočnil revolučný objav indukovaných pluripotentných kmeňových buniek - pri práci s laboratórnymi myšami.

Nie. Klonovanie je manipulácia zameraná na asexuálnu reprodukciu ľudskej bytosti, ktorá má byť identické s originálom. Jadro vajíčka sa nahradí jadrom telovej bunky (nie však pohlavnej) človeka, ktorý má byť klonovaný. Teoreticky, vedci rozlišujú medzi reprodukčným klonovaním (ktoré je zamerané na vytvorenie kópie ľudskej bytosti, ktorá sa má narodiť) a tzv. terapeutickým klonovaním (pri ktorom je rozvoj embrya zastavený týždeň po oplodnení, aby sa jeho kmeňové bunky použili na výskum). V skutočnosti tam niet rozdielu; obe sú nemorálne.

Výskum na ľudských embryách je neetický, pretože ničí a využíva ľudské bytosti. O to viac možno proti tomuto výskumu namietať, pretože existujú alternatívy, ako napríklad výskum indukovaných pluripotentných buniek a zvieracích embryí.

V niektorých častiach sveta sú zdravotnícki pracovníci chránení pred tým, aby sa museli zúčastňovať na morálne problematických zásahoch, vrátane tých, ktoré spôsobujú smrť ľudského plodu alebo embrya. Aj na Slovensku si zdravotnícky pracovníci majú právo uplatniť výhradu svedomia napr. V prípadoch umelých potratov, sterilizácií, umelého oplodnenia.

Keďže ľudské embryá sa teraz dávajú k dispozícii na výskum, jedna skupina ľudských bytostí je zneužívaná na uspokojenie potrieb druhej skupiny.

Prečo máme pokračovať vo výskume na ľudských embryách, keď sú k dispozícii dospelé kmeňové bunky, ktoré nespôsobujú nijaký etický problém? Výskum na ľudských embryách zatiaľ nepriniesol žiadne efektívne výsledky a je neetický, pretože ničí vyvíjajúce sa ľudské bytosti. Financovať výskum dospelých kmeňových buniek, ktorý prináša výsledky, by v tomto prípade bolo dobrým rozhodnutím tak po stránke biznisu ako aj po stránke etickej. Je nerozumné sústreďovať na výskum, ktorý sa doteraz ukazuje ako omnoho menej sľubný a sú s ním spojené mnohé etické problémy. Bolo by teda lepšie, ak by podporu získal výskum na dospelých kmeňových bunkách.

Všetky krajiny sa zhodujú na tom, že reprodukčné klonovanie je trestný čin. Avšak niektoré krajiny akceptujú klonovanie na vedecké účely. V tzv. terapeutickom klonovaní sa embryo tvorí len na to, aby mohlo byť zničené a použité ako materiál na výskum. Zatiaľčo sa niektorí snažia z morálneho hľadiska odlíšiť tzv. terapeutické a reproduktívne klonovanie, skutočný rozdiel medzi nimi neexistuje. V oboch prípadoch ide o umelý spôsob vytvárania ľudského života v laboratóriu. Tzv. terapeutické klonovanie má v podstate ešte jedno zlo navyše: vytvára život len za tým účelom, aby ho potom zničilo.

Súdny dvor EÚ zakázal v rozsudku vo veci Brüstle v Greenpeace (zo dňa 18. 10. 2011) patentovanie vynálezov využívajúcich embryonálne kmeňové bunky. Ľudské embryo nemôže byť vzhľadom na jeho dôstojnosť objektom patentu. Na podklade tohto rozsudku sa uskutočnila v rokoch 2012-2014 doteraz  najúspešnejšia Európska iniciatíva občanov Jeden z nás (One of Us, www.oneofus.eu).

16. septembra 2012 americký kongres odsúhlasil zákaz ako Weldonov dodatok, ktorý nedovoľuje patentovanie geneticky vytvorených ľudských embryí. Tony Perkins, prezident organizácie Family Research Council povedal, že "zatiaľčo biotechnológia nám ponúka veľké nádeje na nové terapie a veda by mala naďalej objavovať, vždy musia zostať v službe ľudskej osoby, a nikdy nie naopak. Nikdy nesmieme stratiť zo zreteľa, že tu ide o ľudský život, ktorý si zaslúži právnu ochranu" (Steven Ertelt, “Congress Approves Bill Banning Patenting of Human Embryos,” LifeNews.com, September 15, 2001).